Európske záležitosti sú v jadre mojej kariéry vyše 15 rokov a s nimi sa spájajú aj moje najväčšie úspechy. Najlepšiu príchuť mali vždy, keď sa zároveň priamo spájali so Slovenskom.

Prístupové rokovania SR do EÚ

  • V období tesne pred vstupom SR som na rezorte diplomacie manažoval sekciu európskych záležitostí, kde vrcholila expertná príprava na vstup do EÚ.

Prvé kroky SR v rámci EÚ na diplomatickej úrovni , pretože v roku 2004 som sa stal stálym predstaviteľom SR pri EÚ a zastával jeho záujmy v Bruseli.

Európske záležitosti sú v jadre mojej kariéry vyše 15 rokov a s nimi sa spájajú aj moje najväčšie úspechy. Najlepšiu príchuť mali vždy, keď sa zároveň priamo spájali so Slovenskom.

Prístupové rokovania SR do EÚ

  • V období tesne pred vstupom SR som na rezorte diplomacie manažoval sekciu európskych záležitostí, kde vrcholila expertná príprava na vstup do EÚ.

Prvé kroky SR v rámci EÚ na diplomatickej úrovni , pretože v roku 2004 som sa stal stálym predstaviteľom SR pri EÚ a zastával jeho záujmy v Bruseli.

  • Riadenie a budovanie najväčšieho diplomatického úradu SR v zahraničí.
  • Prvé roky nášho členstva v EÚ, keď bolo potrebné etablovať Slovensko a jeho národné pozície v rámci rokovaní v európskych inštitúciách.
  • Prípravy na vstup do Schengenu.
  • Prípravy na vstup do eurozóny.
  • Vyrokovanie európskeho rozpočtu už aj pre SR.

Spolupodieľal som na príprave dvoch kľúčových integračných projektov: vstup SR do Schengenu a eurozóny , ktoré vnímam ako strategické rozhodnutie v správnom čase, ktoré nás dostalo do najužšieho, prestížneho klubu v rámci EÚ.

  • Kvôli voľbám stratilo Slovensko veľa času a keď sa robili previerky pripravenosti na vstup, dopadli sme veľmi zle. Mali sme vyše 160 nesplnených úloh. Keď som to vysvetľoval novému ministrovi vnútra, myslel si, že žartujem. Situácia bola taká dramatická, že český veľvyslanec povedal médiám, že ČR vstúpi do Schengenu aj bez Slovákov a že sa treba pripraviť na budovanie schengenskej hranice na moravskom pomedzí. Novinári hneď bežali za mnou a neodpustil som si štipľavú poznámku, že sme medzi sebou nemali hranicu pred rokom 1989 a nebudeme ju predsa stavať v rámci EÚ. Na Slovensku sa začalo mravenčia práca a dobiehalo sa zameškané. Hodnotiteľov sme zaplavovali informáciami a pokrok v príprave sa hodnotil na každej vláde. Napriek tomu sme tŕpli až dokonca. Keď som prvýkrát prešiel hranicu Berg bez kontroly, zastavenia a spomalenia, mal som nesmiernu radosť. Vyrastal som totiž v Karlovej Vsi, asi 3 km od železnej opony, o ktorej si môj otec myslel, že tam bude naveky.
  • Prístupový proces do eurozóny bol azda najkomplikovanejší zo všetkého, čo som dovtedy robil. Bolo treba zjednotiť sily na Slovensku a vytvoriť funkčnú štruktúru z Ministerstva financií, NBS, Štatistického úradu a Úradu vlády. Bol som veľmi vďačný za vyslanie špecialistov z MF SR, ktorí vďaka ich doktorátom z prestížnych univerzít boli akceptovateľnými partnermi pre Generálne riaditeľstvo Komisie pre financie. Osobitne spomínam na úzku spoluprácu s Martinom Filkom, ktorý bol výnimočným prínosom v tomto procese. Znova sme vstupovali, keď to bolo veľmi zložité. Slovinsko dosiahlo po vstupe veľmi kritizovanú 6%-nú infláciu a Litva bola zastavená tesne pred cieľovou rovinkou pre pár desatín percenta v rámci jednej z požiadaviek. Postupne sme cez výsledky dostávali Komisiu aj partnerov na našu stranu.
  • Bez vtedajšieho vstupu do Schengenu by sme zrejme zostali mimo. Napr. BG, RO sú dnes politicky blokované, hoci technické požiadavky splnili.
  • Vstup do eurozóny sa nám oplatil politicky (sme pri najdôležitejších rozhodnutiach), ekonomicky (ako uvádza NBS, euro pomohlo zvýšiť slovenský vývoz podľa odhadov až o 10%), prakticky (pohodlnejšie cestovanie).

Ako podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu som presadil radikálnu reformu úradníckej administratívy s radikálnymi úsporami .

  • Zvýšenie riadneho odchodu do dôchodku zo 63 na 65 rokov a predčasného dôchodku z 55 na 58 rokov -> úspory EUR 158 mil./ročne.
  • Celkové úspory na dôchodkoch sú však EUR 600 mil./ročne, pretože som presadil aj 5% zníženie počtu euroúradníkov.
  • Toto 5% zníženie počtu euroúradníkov šetríme celkovo EUR 339 mil./ročne.
  • Reforma zahŕňala aj nové mzdové ohodnotenie, vďaka čomu šetríme vyše EUR 240 mil./ročne.
  • Zaviedol som daň solidarity vo výške 7%, ktorú komisári a najvyšší úradníci platia nad rámec riadnej dane do rozpočtu EÚ.

Ako podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu som naštartoval hlbokú modernizáciu energetiky , ktorá ušetrí peniaze členským štátom aj domácnostiam a vďaka ktorej sa modernizuje a inovuje celý priemysel a ekonomika.

Vyššia energetická bezpečnosť , aby sa už nezopakovala plynová kríza z rokov 2009 a 2011.

  • Skutočný vnútorný trh s plynom a elektrinou, ktorý tu doteraz neexistoval, čiže poprepájanie členských štátov cez plynovody aj elektrické siete.
  • Pravidlo, že každá krajina by mala mať prístup aspoň k trom rôznym zdrojom plynu. Žiadne energeticky izolované „ostrovy“.
  • Vzájomná solidarita a povinnosť členských štátov pomôcť si v prípade krízy.

Zaviedli sme nástroje, ktoré pomáhajú znižovať energetickú spotrebu (a tým aj účty za energie), tiež bojovať proti energetickej chudobe a takisto pomocnú ruku pre baníkov a uhoľné regióny pri modernizácii .

  • Napríklad nástroj „inteligentné financovanie pre inteligentné budovy“, ktorý financuje zatepľovanie budov vrátane škôl, nemocníc.
  • Takisto je možné, aby si mestá a obce nezarátavali energetickú renováciu budov do dlhu, čo im pomáha rozviazať ruky.
  • Naštartovali sme víziu tzv. inteligentných miest (energetické úspory, odpadové hospodárstvo, čistejšia doprava a pod.) a tiež ich podporujeme cez nové nástroje ako napr. URBIS.
  • Platforma pre modernizáciu uhoľných regiónov a hľadanie peňazí na ňu.

Modernizácia energetiky a tiež priemyslu , lebo to je záruka dlhodobých a nových pracovných miest v Európe (nie v Číne a inde v Ázii).

  • Napr. EÚ vrátane SR musí zvládnuť nástup čistejšej elektromobility, ak chceme, aby sa najlepšie autá naďalej vyrábali v Európe.
  • Inicioval som preto vznik Európskej Aliancie pre Batérie, ktorá posadila za jeden stôl a zmobilizovala vyše 260 hráčov (podniky, start-upistov, výskumníkov), aby sa batérie vyrábali v Európe. Nezabudol som pritom ani na Slovensko a inicioval som aj vznik Slovenskej Aliancie pre Batérie s rovnakou filozofiou.